Nebezpečné parazity číhajú aj v obyčajnom lososovi

Ak mäso zmrazíte nebo upečiete,

nemáte se čeho báť

Parazitom sa jednoducho darí. V prírode je to veľmi rozšírená forma života. Baktérie, vírusy, vonkajšie parazity - kliešte -, vnútorné - pásomnice... O niektorých hostiteľ ani netuší, že im poskytuje živnú pôdu, iné mu dajú poriadne zabrať. Pre laika odporné a hnusné stvorenia, pre odborníka nekonečné možnosti výskumu. „Parazity vás majú vždy čím prekvapiť,“ hovorí Mikuláš Oros z košického Parazitologického ústavu SAV. Hovorí o nich s nadšením, tvrdí, že práca je jeho koníčkom. Môžeme konštatovať, že si na nich vybudoval svoju kariéru.

Konkrétne na pásomniciach, ktoré cudzopasia na rybách. Skúmal ich nielen na Slovensku, ale aj v Indii, Číne, Keni, Bangladéši, o jeho výskumnej práci s lososmi na Aljaške nedávno informovala spravodajská televízna stanica CNN a práve sa púšťa do trojročného projektu s Taiwančanmi - Novo sa objavujúce zoonózy prenášané rybami a zdravotné riziká spojené s konzumáciou rýb. Tvrdí, že takmer každá ryba má parazita vo svojej tráviacej sústave. A nevyhýbajú sa ani takej pochúťke, akou sú lososy.

S rybami prileteli aj parazity

„Je to pravda, ale väčšinou rybám parazity neškodia. Počas evolúcie si vytvorili rovnováhu a väčšinou nie sú škodlivé pre svojho hostiteľa. Nemusí to však platiť o nepôvodných druhoch. K nám sa niektoré pásomnice dostali prevažne v minulom storočí z ďalekého východu, z Ruska a Číny,“ hovorí a začína vymenúvať tieto invázne druhy. Ich názvy vyznievajú naozaj exoticky - Khawia sinensis prvýkrát opísaná v Číne v roku 1935, Bothriocephalus acheilognathi, rok 1934, Amurotaenia percotti, 1941, a Atractolytocestus huronensis - tú prvýkrát opísali v Amerike v roku 1958.

V socialistických rokoch, keď sme vo veľkom obchodovali s Čínskou ľudovou republikou a vozili odtiaľ tiež kaprovité ryby, sa dostali aj k nám. A aj keď na naše taniere už dnes čínske ryby nelietajú, parazity si našli inú cestu. Pred dvoma rokmi sa potvrdil výskyt pásomnice Khawie japonensis u kaprov aj na Slovensku. Možno to majú na svedomí akvarijné rybky, povedzme, obľúbený okrasný kaprík koi.

„Náš ústav výskyt týchto parazitov monitoruje. V niektorých chovných rybníkoch sme zistili, že až polovica rýb v sebe tieto pásomnice má, vo voľnej prírode ich je menej a ubúda ich, ale to môže súvisieť s pribúdaním iných druhov parazitov,“ vysvetľuje a hovorí, že pásomnice nemusia rybu zákonite zabiť.

„Ak hovoríme napríklad o druhu, ktorý má dĺžku dvanásť centimetrov, ryba by mohla prežiť. Ak ich ju napadne sto a zavŕtajú si hlavičky do jej čriev, ničia ich celistvosť, vyvolávajú infekcie, prípadne sa črevo upchá a hostiteľka uhynie.“ Mikuláš Oros letel do Číny prvýkrát v roku 2009 a odvtedy túto krajinu navštívil ešte štyri razy, aby spolu s tamojšími odborníkmi tieto druhy pásomníc skúmal. „Je dôležité, aby sme skúmali ich životný cyklus aj v domovskej krajine a hľadali súvislosti medzi tým, ako sa správajú v Číne a ako u nás.“

Nakazené lososy

V roku 2013 bol štyri mesiace vo Wisconsine a na Aljaške a študoval, aké druhy parazitov sužujú tamojšie sladkovodné ryby. Človek by si povedal, že to musela byť nádherná študijná cesta - spolu s kolegom z Parazitologického ústavu Českej akadémie vied Romanom Kuchtom chytali lososy, priamo pri rieke alebo v hotelovej izbe ich pitvali, nakoniec ich dobre upiekli a zjedli.

„Filetovali sme ich a hľadali sme larvy pásomníc, ktoré sú dlhé jeden až tri centimetre. Tie, čo sme našli, skončili na fotografiách, v alkohole alebo vo formaldehyde, vtedy sme ešte nevedeli, o aký druh presne ide. Mali sme zistiť, či sa tieto parazity prenášajú z rýb na človeka. Vedeli sme o konkrétnom prípade, o Čechovi, ktorý mal pásomnicu. Bol v Severnej Amerike a spomenul si, že jedol nedobre tepelne spracovanú rybacinu,“ rozpráva.

Po návrate domov zistili, že ide o Diphyllobothrium nihonkaiense, po našom - škárovca japonského. Ten ich nemal čím prekvapiť, je dobre známy z ruského Ďalekého východu i z Japonska, ale tentoraz ho našli na opačnej strane, prvýkrát na Aljaške. Až dovtedy ho nikto neštudoval tak detailne. Práve preto sa o výsledky ich výskumu zaujímala americká spravodajská televízna stanica CNN. Rybný priemysel je pre Aljašku veľmi dôležitý.

Nuž a nedobrá správa bola i to, že pacifické lososy exportujú do celého sveta a spolu s nimi sa môže rozšíriť aj výskyt pásomnice. „Na Slovensko sa pacifický losos neimportuje, to, čo sa u nás predáva, sú lososy z Atlantiku a u tých sa zatiaľ - hoci v Škandinávii to skúmali - výskyt týchto pásomníc nepotvrdil.“ Ale netešme sa predčasne, aj atlantické lososy majú parazity. Len iné.

Choroba bohatých

Doktor Oros hovorí o aljašských pásomniciach ako o „vzácnom parazitologickom materiáli“. V migrujúcich lososoch nachádzali síce iba dvoj- či trojcentimetrové larvy, ale tento druh dokáže dorásť do dĺžky tri až pätnásť metrov. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie postihujú škárovce okolo 20 miliónov ľudí na celom svete. Najčastejším zdrojom nákazy pre človeka sú práve lososovité ryby a larvy sa najčastejšie skrývajú v ich svalovine. Teda v tom, čo ľuďom chutí najviac. Pri predstave, že v lahôdke sú larvy a môžeme si zadovážiť pätnásťmetrovú pásomnicu, človeku jedlo zhorkne v ústach.

„Konzumácia rybieho mäsa a morských plodov má pre človeka určite viac benefitov ako rizík,“ taká je odpoveď Mikuláša Orosa. Neznie to veľmi presvedčivo, keď spomenieme, akú skazu narobil v Európe príbuzný aljašských škárovcov, škárovec široký. Vo Švajčiarsku zaznamenali v rokoch 1987 až 2007 päťsto prípadov rýb nakazených týmto parazitom. V Taliansku v rokoch 2013 až 2015 ich vo svojich útrobách nosila až tretina rýb. Hotovú epidémiu zažila Ženeva a jej okolie v rokoch 2001 až 2008, keď zaznamenali výskyt pásomnice až u 230 ľudí. Prečo?

Môže za to miestna pochúťka carpaccio, filety z čerstvých ostriežov. Ženevská epidémia dostala aj svoj názov - choroba bohatých, pretože takúto lahôdku priamo zo Ženevského jazera si mohli dovoliť iba tí solventnejší. Ale škárovce široké nenechali na pokoji ani Slovákov. V roku 1967 náš rybár vylovil z Dunaja ostrieža a hneď si na ňom pochutil. Pred šiestimi rokmi sa s pásomnicou z Ukrajiny vrátil ďalší Slovák, ktorému tam zachutili sušené ryby. Mimochodom, ak sa pásomnica prenesie na človeka z ryby, dá sa predpokladať, že bude dlhšia než tá, ktorú môže dostať od divožijúcich zvierat.

Preto, lebo ryby majú špecifické druhy. Ale jedno majú spoločné - ak jedlo správne upravíte, pásomnice nemajú šancu. „Larvy sa dajú zničiť pomerne jednoducho - pri vysokých alebo nízkych teplotách. Ak ju necháme dva dni v mrazničke alebo mäso dobre prepečieme, niet sa čoho báť,“ hovorí parazitológ. V čerstvom mäse dokážu prežiť a čerstvá ryba sa k nám môže z Ameriky dostať aj do 24 hodín. Len tak, uložená na ľade. „Samozrejme, dovážané ryby u nás kontrolujú veterinári, ale ani tak sa nedá zaručiť, že nebudú obsahovať žiadne parazity. V prírode nie je vylúčené nič,“ hovorí.

Zdroj