Nebezpečný parazit

10.08.2018

Pásomnica líščia je vážna, ale dosť prehliadaná hrozba.

Pri pobyte v prírode, či už v rámci turistiky, pri zbere lesných plodov, alebo výkone povolania hrozí človeku nákaza pásomnicou líščou (Echinoccocus multilocularis).

 

Jej zdrojom je najmä líška hrdzavá, ale ochorenie na človeka môže preniesť takisto pes či mačka. Najrizikovejšie sú miesta, kde líšky často kladú trus, ktorý môže obsahovať vajíčka pásomnice. Nebezpečenstvo prenosu podčiarkuje zvyšovanie početnosti líšok na Slovensku. Podľa poľovníckej štatistiky pripadá u nás na 100 hektárov poľovnej plochy priemerne 2,4 dospelej líšky. Ideálny stav je pritom jedna líška na 500 hektárov.

 

Vývin ochorenia

 

V odbornej literatúre sa ochorenie, ktoré u ľudí spôsobuje pásomnica líščia, nazýva ľudská alveolárna echinokokóza. Už v staroveku naň upozornil Hippokrates. Opísal ho ako „vodnatú pečeň“. Najčastejším hostiteľom spomenutého parazita je v našich podmienkach teda líška hrdzavá. Dospelá pásomnica žije v jej črevách a celým povrchom tela z nich prijíma živiny.

Pásomnica líščia patrí k najmenším pásomniciam. Jej telo dlhé 3 až 8 milimetrov sa skladá z hlavičky s prísavkami a háčikmi na prichytenie k stene čreva, kŕčka a 3 až 6 článkov. Posledný je pohlavný a obsahuje 300 až 500 vajíčok. Tie sa uvoľňujú do tela hostiteľa a odchádzajú s jeho výkalmi do prostredia. Keďže sú odolné proti vyschnutiu, v prírode môžu v závislosti od podmienok prostredia prežívať niekoľko týždňov až mesiacov. Infekčnosť si zachovávajú aj pri teplote –26 stupňov takmer dva mesiace.

 

 

Prenos na človeka

 

Na lesné plody sa vajíčka dostanú priamo s výkalmi chorých líšok, alebo aj prostredníctvom vetra z vyschnutých výkalov. Človek konzumáciou kontaminovaných lesných jahôd, čučoriedok, malín či černíc v tepelne neupravenom stave ich nevedomky prijme do svojej tráviacej trubice. Nákaza vajíčkami je možná takisto pri zbere húb a byliniek, ich spracovaní, pri práci v záhrade a podobne. Nebezpečné môže byť aj pitie kontaminovanej vody napríklad z horských bystrín. Nakaziť sa dá i pri kontakte so psami, ktoré prenášajú vajíčka pásomnice na srsti, napríklad v okolí ňufáka. Rovnako pri manipulácii s ulovenou líškou či zverou a spracovaní zveriny.

 

Hygiena predovšetkým

 

Pri všetkých uvedených činnostiach je preto nevyhnutné dodržiavať osobnú hygienu. Ak sa do tela človeka dostane takéto vajíčko, človek sa stáva medzihostiteľom pásomnice. Podľa viacerých autorov sa to stáva zriedkavo, a preto najmä v minulosti lekári s výskytom tejto pásomnice na Slovensku často ani nepočítali, čo mohlo viesť k mylným diagnózam. V tráviacom trakte človeka sa natrávi povrchová vrstva vajíčka, pričom sa uvoľní larvička, ktorá pomocou háčikov a enzýmov preniká črevnou stenou a dostáva sa do pečene. Tu sa mení na takzvanú multilokulárnu (alveolárnu) cystu, zloženú z blanitých mechúrikov vyplnených bezfarebnou tekutinou. Zrejme na základe toho Hippokrates nazval toto 

 

 

Kolobeh v prírode

 

Kým cysty pásomnice pečeňovej (Echinococcus granulosus), ktorou sa človek môže nakaziť hlavne od psa, majú dobre vyvinuté puzdro oddeľujúce parazita od tkaniva (napríklad pečene) hostiteľa, cysty pásomnice líščej rastú z vonkajšej vrstvy a prerastajú do tkaniva pečene hostiteľa. To môže pripomínať rast nádoru. Cysta sa v pečeni zväčšuje rýchlosťou niekoľko milimetrov až centimetrov za rok a môže dosiahnuť veľ­kosť detskej hlavy. Multilokulárne cysty často splývajú a môžu sa z nich uvoľniť nediferencované bunky. Tie sa dostávajú do krvi alebo lymfy a metastázujú do ďalších orgánov, najmä do pľúc a mozgu, kde tvoria nové cysty. Vytvorením multilokulárnej cysty u človeka je kolobeh vývinu pásomnice líščej prerušený, pretože na jeho pokračovanie by musel nejaký živočích tieto cysty skonzumovať. V prírode líška zožerie hlodavca s cystami, ktorý je najčastejším medzihostiteľom pásomnice líščej. Keďže v cystách sa nachádza veľké množstvo zárodkov budúcich pásomníc, v tele líšky sa potom vyvinie 100 až 1 000 dospelých pásomníc. Prežívajú tu približne jeden rok. Pásomnica už v 28. až 35. dni po infekcii produkuje vajíčka, ktoré sa dostávajú s výkalmi do prostredia, kde sa nimi opäť môžu nakaziť hlodavce. A tým sa vývinový kruh parazita uzatvára. Človek preto predstavuje bočnú vetvu tohto vývinu.

 

Prejavy ochorenia

 

U človeka sa ochorenie aj niekoľko rokov výrazne neprejavuje. Rastúce cysty môžu tlačiť na okolité orgány. Výraznejší pocit tlaku a bolesti sa však dostaví až v prípade veľkých cýst. Tie možno zistiť aj pohmatom v nadbrušku. Pečeň je zväčšená. Na malé kalcifikované echinokokové cysty sa nasadzujú lieky. Väčšie cysty je nutné odstrániť chirurgicky. Cysta sa odstráni i s časťou pečene, no niekedy treba odstrániť aj celú pečeň. Predoperačne a pooperačne sa podávajú lieky.

 

Zdroj

 

Mohlo by Vás také zajímat

 

Share on Facebook
Share on Twitter
Please reload

Nejnovější články
Please reload

Ing. Hana Bláhová | Chodská 19 H, 61200 BRNO, Česká republika | GSM: +420 603 209 866 | e-mail: blahova.ha@seznam.cz | www.hblahova.com

IČ: 146 35 216 | Fyzická osoba zapsaná v Živnostenském rejstříku od 12.7.2004 | Evidenční číslo: 370200-2154488-00 | Jednací číslo:33921/04

Evidující úřad: Magistrát města Brna, Dominikánské nám. 1, 60167 Brno

Všechna práva vyhrazena © 2018 -2019  |  Detoxikace metodou Hany Bláhové  |  Created Milan Wimmer  |  Připomínky k funkčnosti webu - mail ADMIN