Hliník sa nachádza v mnohých vakcínach - vysoká hladina jedovatého hliníku v mozgu autistov
Tu je abstrakt z novej štúdie: „Hliník v mozgovom tkanive autistov“, uverejnenej v magazíne Stopové prvky v medicíne a biológii. Autori štúdie spolupracovali s: The Birchall Centre, Lennard-Jones Laboratories, Keele University, Staffordshire, UK; Life Sciences, Keele University; a oddelením klinickej neuropatológie, Kings College Hospital, London, UK.
Pokiaľ viem, plný text štúdie ešte nebol publikovaný a mňa veľmi zaujímal presný postup, ako autori štúdie získali vzorky mozgového tkaniva od pacientov. A výsledky?
V spomínaných vzorkách sa našla šokujúco vysoká hladina hliníka. Je všeobecne známe, že hliník dokáže preniknúť do mozgu a narušiť jeho funkciu. Hliník je pochopiteľne prítomný v mnohých vakcínach (očkovacích látkach).
V abstrakte som niektoré tvrdenia zvýraznil:
„Autizmus je vývojovou poruchou nervového systému neznámeho pôvodu. Patrí sem okrem iného genetická predispozícia a faktory životného prostredia, vrátane najnovších environmentálnych toxínov (jedov). Vystavenie človeka environmentálnemu toxínu hliníku sa spája, aj keď len pokusne, s poruchou autizmu. Najprv sme použili rozpálenú grafitovú spektrometrálnu pec na meranie obsahu hliníka v mozgovom tkanive darcov s diagnózou autizmu. Na selekciu hliníka v mozgovom tkanive sme použili fluorescenčný mikroskop. Obsah hliníku v mozgovom tkanive u autistov bol trvale vysoký. U 5 jednotlivcov boli pre každý mozgový lalok namerané tieto hodnoty hliníku: priemerná hodnota (štandardná odchylka): 3,82(5,42); 2,30(2,00); 2,79(4,05); 3,82(5,17) mikrogramov na gram sušiny pre okcipitálne, frontálne, temporálne a parietálne laloky, každý zvlášť.
Toto sú jedny z najvyšších hodnôt úrovne hliníka v mozgovom tkanive človeka, ktoré boli doteraz namerané. Otázka však teraz znie: prečo by mal byť obsah hliníku v okcipitálnom laloku 15-ročného chlapca 8,74(11,59) mikrogramu na gram sušiny? Fluorescenčný mikroskop sa použil na identifikáciu hliníka v mozgovom tkanive 10 darcov (10 alebo 5, ako sa spomínalo vyššie?). Zatiaľ čo predstava bola, že hliník sa spája s neurónmi, ukázalo sa, že sa nachádza aj v bunkách, podobných mikrogliám (pôsobia pri imunite), ako aj v ďalších zápalových nenervových bunkách v mozgových blanách, cievnom systéme, šedej a bielej mozgovej hmote. Uprednostnenie pozorovania výskytu vnútrobunkového hliníku, v náväznosti na nenervové bunky v mozgovom tkanive autistov, zrejme poskytuje vodítka – ako k pôvodu výskytu hliníka v mozgu, tak aj k jeho domnelej roli pri poruche autizmu.“
Autori štúdie spomenuli „vodítka“. A čo takto množstvo vakcín pri povinnom očkovaní detí, obsahujúcich hliník? Worldmercuryproject.org píše:
„Čo všetko toto znamená pre dnešnú generáciu detí, ktoré do veku 18 mesiacov dostanú do tela 5.000 mikrogramov hliníka pri povinnom očkovaní, a to nehovorím o ďalších 5.250 dodatočných mikrogramoch odporúčaného očkovania proti hepatitíde a zápalu mozgových blán?“
Práve toto môže celkom dobre byť tým spomínaným „vodítkom“, poukazujúcim na to, odkiaľ sa tá vysoká hladina hliníku v mozgu autistov berie. Keďže „experti“ popierajú prepojenie vakcína-hliník-autizmus, navrhujem, aby sa vrátili k svojej „vede“ a dôsledne vzali do úvahy všetky povinné očkovania, vrátane odporúčaných, a porovnali ich so svojimi tvrdeniami. Mali by to urobiť v limitovanom čase, odporúčanom správou verejného zdravotníctva.
Koniec koncov, pokiaľ hliník (alebo iné jedovaté substancie) vo vakcínach nie je problém, nemajú čo stratiť, no nie? Každému mužovi, žene, dieťaťu sa usilujú za každú cenu nanútiť celú škálu vakcín – nebolo by teda správne, keby začali od seba? Ak nie, nemajú právo nič tvrdiť. Toto právo nemajú ani „vedeckí blogeri“, ktorí prijímajú za svoju každú oficiálnu mienkotvornú štúdiu, akoby to bola manna z nebies. Práve im odporúčam nasledujúce citáty od dvoch známych editorov lekárskych časopisov, ktorí preštudovali viac štúdií, než o akých sa týmto blogerom kedy snívalo.
Marcia Angellová, bývalá editorka The New England Journal of Medicine, v NY Review of Books, 15. januára 2009 v článku „Drogové spoločnosti & lekári: príbeh korupcie“napísala:
„Jednoducho už ďalej nie je možné veriť zverejňovaným klinickým výskumom, alebo spoliehať sa na posudky ´dôveryhodných´ lekárov, či smerodajných medicínskych sprievodcov. Z tohto zistenia, ku ktorému som ako vydavateľka The New England Journal of Medicine, pomaly a s nechuťou počas dvoch desaťročí dospela, nemám žiadne potešenie.“
Richard Horton, šéfredaktor The Lancet, v čísle 385 z 11. apríla 2015, v článku: „Offline: čo je piatou štandardnou odchýlkou v medicíne?“ napísal:
„Táto záležitosť je priamo zameraná proti skutočnej vede: väčšina vedeckej literatúry, možno aj polovica, je jednoducho nepravdivá. Trpiaca štúdiami s nepostačujúcim množstvom vzoriek, nepatrnými účinkami, neplatnými výskumnými analýzami, zrejmými konfliktmi záujmov, spolu s posadnutosťou využívať módne trendy pochybného významu, sa dnešná veda pomaly ale iste prepadáva do temnoty ...
Viac-menej pravidelný výskyt nesprávneho vedenia výskumu je alarmujúci. V snahe o strhujúci príbeh vedci až príliš často upravujú údaje, aby sa hodili k nimi preferovanej teórii o svete. Alebo dokonca upravia hypotézu, aby sa hodila na ich údaje. Vydavatelia periodík si však tiež zaslúžia kritiku. Podporujeme a podnecujeme tie najhoršie formy správania sa. Prakticky tým súhlasíme s vplyvom faktorov, poháňajúcich nezdravú súťaživosť v snahe uchmatnúť si dobré miesto medzi niekoľkými výberovými magazínmi. Naša nesmierna túžba byť výnimočným, znamenať niečo, poškvrňuje literatúru množstvom štatistických rozprávok ... Magazíny nie sú však jedinými podliakmi. Aj univerzity neustále zápasia o peniaze a nadaných ľudí ...“
Chcem sa viac dozvedieť o novej štúdii, dokazujúcej šokujúcu hladinu hliníka u autistov. Chcem, aby sa dbalo o financovanie aj iných výskumníkov, nezávislých výskumníkov, ktorí nemajú väzby na drogové spoločnosti, ani vládne agentúry, takže môžu realizovať nové štúdie a dôjsť k vlastným záverom.
Chcem, aby sa na toxicitu hliníka aplikoval obyčajný zdravý rozum. Rovnako ako pri otázke: prečo by mal niekto chcieť, aby sa deti očkovali známym neurotoxínom?
Zahrali by ste si dobrovoľne ruletu o život, budúcnosť a mozog vášho dieťaťa?
Tak čo, urobili by ste to?